„Americký sen je mýtus,“ vyhlásil pred niekoľkými týždňami bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky a nositeľ Nobelovej ceny Joseph Stiglitz. Nasledujúcich šesť grafov by malo potvrdiť tieto slová a ukázať, že americký sen je len fantázia:
1. Najviac ikonickým prvkom „amerického sna“ bol vždy vlastný dom. Počet Američanov, ktorí vlastnia domy, sa prepadol a vlastníctvo domu sa ocitlo mimo možnosti väčšiny Američanov. Môžu za to najmä rastúce úrokové sadzby a ceny domov.
Za menej ako mesiac svojho funkčného obdobia nová grécka vláda zistila, že bude veľmi ťažké splniť predvolebné sľuby, zmeniť hospodárstvo krajiny a vzťahy s európskymi partnermi. Bleskový postup, ktorým chcel nový grécky premiér Alexis Tsipras získať pre Grécko ústupky, narazil na tvrdú realitu. Z doterajšieho nezdaru si však môže Tsipras vziať niekoľko ponaučení.
Po prvé – pred tzv. trojkou (Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond) nie je úniku a trojka zostane hlavným partnerom novej gréckej vlády.
Keynesiánski ekonómovia už pred rokmi predpovedali, že úsporné opatrenia, ktoré boli uložené Grécku a ďalším krajinám zlyhajú. Ak by bolo Grécko jedinou krajinou, kde opatrenia „trojky“ (Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond) zlyhali, mohli by sme povedať, že Atény nesú za svoje problémy vinu samé. Ale nie je.
„Úsporné opatrenia zlyhávajú opakovane“, domnieva Joseph E. Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku, „nepotrebovali sme ďalší test. Úsporné opatrenia zlyhali, keď ich použil americký prezident Herbert Hoover počas hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia, v posledných desaťročiach zlyhali úsporné programy pre východnú Áziu a Latinskú Ameriku. Napriek všetkým týmto zlyhaniam, keď sa Grécko dostalo do problémov, pokúsili sme sa použiť úsporné opatrenia znovu.“
Finančná kríza, ktorá začala v roku 2008 v USA ako kríza hypoték sa preliala do Európy a vytvorila krízu štátneho dlhu. Spojené štáty sa, vďaka aktívnym zásahom federálnej vlády, vykúpením toxických aktív a naliatím miliárd dolárov do americkej ekonomiky z krízy rýchlo spamätali. V roztrieštenej Európe naopak prebiehali, namiesto činov, mesiace debát o tom, čo je vlastne príčinou krízy a ako ju riešiť.
Medzinárodné a európske štruktúry, ktoré fungovali od roku 1989, neodolali skúške času, domnieva sa posledný líder Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov. Svet je podľa neho na pokraji novej studenej vojny a niektorí analytici hovoria, že studená vojna sa už začala.
Kto však touto politikou trpí najviac, je Európa. Namiesto toho, aby sa ujala vedenia v globalizovanom svete, vrhla sa Európa do súťaže o sféry vplyvu a vojenských konfliktov. V dôsledku toho sa Európa oslabuje v dobe, keď ostatné centrá vplyvu posilňujú svoju moc.
Eskalácia obchodnej vojny medzi Západom a Ruskom prostredníctvom krízy na Ukrajine vrhá tieň na hospodársku obnovu Európy. Podľa Medzinárodného menového fondu môžu byť náklady na udržanie Ukrajiny oveľa vyššie, ako sa predpokladalo. V prípade pokračovania bojov na východnej Ukrajine môže byť potrebných ďalších 19 biliónov dolárov, aby krajina prežila rok 2015. Je pravdepodobné, že veľkú časť tejto sumy budú musieť zaplatiť Európania. Toto všetko sa deje v dobe, keď je zotavovanie európskej ekonomiky veľmi krehké. Read more
Už niekoľko rokov bojuje svet s ďalšou ekonomickou krízou. Nie je prvá a nebude ani posledná. Ako pri všetkých predchádzajúcich krízach, znovu sme zavalení proroctvami o konci kapitalizmu. Počas posledných desaťročí sa pravidelne opakujú a nezdá sa, že by kapitalizmu vážnym spôsobom ublížili.
V pondelok 21. októbra 1907 zastavila National Bank of Commerce preplácanie zmeniek Knickerbocker Trust Company, tretej najväčšej banky v New Yorku. Na druhý deň začal hon na banku a masívne vyberanie peňazí.
Banka prišla v priebehu niekoľkých hodín o viac ako 8 miliónov dolárov v hotovosti a musela zastaviť ďalšie platby. Na druhý deň sa situácia opakovala v druhej najväčšej banke, Trust Company of America. Banka prišla rovnakým spôsobom o 48 miliónov dolárov v hotovosti. O niekoľko dní neskôr zasiahla panika newyorskú burzu. Napriek vysokým úrokom, ktoré sa pohybovali od 100 do 150%, väčšina bánk odmietala poskytovať maklérom úvery. Makléri nemali prostriedky na obchodovanie. Obchody, predaje a nákupy akcií sa zastavili. Index DJIA medziročne klesol o viac ako 37%.
„Keď sa stane niečo zlé, nastáva europeizácia problémov, ale keď ide o úspechy, tak je tendencia tieto úspechy znárodňovať.“ José Manuel Barroso
Kríza vypukla pred niekoľkými rokmi a za tie roky sa akoby zabudlo na jej skutočné príčiny. Pojmy Európska únia, euro a kríza sú prezentované už skoro ako synonymá. Zabudlo sa, že kríza nezačala v Európe a zasahuje aj krajiny mimo nej. Začala v USA a postupne sa rozšírila do celého sveta – zasiahla Spojené štáty, európske štáty, Južnú Ameriku, štáty v Afrike, Ázii… Kríza priamo nesúvisí s projektom Európskej únie. Svetové média však krízu prezentujú tak, akoby to bola Európska únia, euro a Brusel, ktoré sú príčinou všetkých problémov.
Dňa 12. decembra 2012 usporiadalo občianske združenie Mladí priatelia Európy (JEF Slovakia) odborný seminár s názvom „Banková únia – liek pre chorú Európu?“. Seminár sa uskutočnil v priestoroch Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a pozvanie do diskusie prijali Radovan Geist (vydavateľ portálu Euractiv.sk), Jozef Kollár (podpredseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet) a Juraj Karpiš (analytik inštitútu INESS).
„Banková únia by mala byť nástrojom, ktorý má riešiť špecifické problémy krajín, v ktorých má štát svoj verejný dlh v zvládnuteľnej výške, ale má na svojom území banky, ktoré majú vážne problémy,“ objasnil Radovan Geist v úvodnom slove. Z dôvodu, že krajiny tieto banky potrebujú pre chod svojej ekonomiky, budú ich musieť zachraňovať. V prípade záchrany bánk sa však dlh štátov môže stať neudržateľným. Cieľom bankovej únie je oddeliť problémy bankového sektora od problémov verejných rozpočtov.