„Až budem veľký, chcel by som mať vlastný dom a chodiť do školy. Aby som mohol žiť ako ľudia, ktorí vedia čítať a písať. Tí majú lepší život,“ sníva 10 ročný chlapec, ktorý pracuje v tehelni v Afganistane.
Slnko nemilosrdne praží, horúci prach vniká do nosa, úst a očí a v rozpálenom areáli tehelne sa nedá dýchať. Medzi desiatkou tisíc tehál sa pohybujú deti. Najmladší má sotva šesť rokov, najstarší môže mať pätnásť. Ruky majú špinavé, niektoré odreté až do krvi. Nie je zriedkavé, že tu pracujú aj trojročné deti. Väčšina detí pracuje od rána do večera. Prenášajú tehly a ukladajú ich do úhľadných radov.
Medzitým ďalšie deti s nástrojmi podobnými lopatám odkrajujú ťažké kusy mokrého ílu a na chrbte ich prenášajú k strojom na vypaľovanie tehál. Deťom sa pod váhou ťažkých tehál alebo ílu, ktoré celé dni nosia deformujú kosti. Pri peci je neznesiteľné teplo a prach a pri vypaľovaní sa uvoľňujú toxické splodiny.