Je pravdepodobné, že Rusko, postihnuté sankciami zo strany Európskej únie a USA, sa bude snažiť posilniť svoje vzťahy s Čínou. Pomocou Číny sa pokúsi vytvoriť protiváhu ekonomickej a politickej moci Západu. Na základe spoločnej „neliberálnosti“ a túžbe čeliť americkému vplyvu už nadviazali obe krajiny užšie vzťahy.

Spoločne sú členmi v integračných zoskupeniach BRICS a v Šanghajskej organizácii spolupráce. Pred niekoľkými mesiacmi oznámili Rusko a Čína podpis obrovského kontraktu medzi Gazpromom a China National Petroleum Corporation, ktorý zahŕňa výstavbu 2500 míľ plynovodu z Ruska do Číny. Ďalším avizovaným obrovským obchodom medzi Ruskom a Čínou bude dodávka 30 miliárd kubických metrov plynu z Ruska do čínskej provincie Xingjiang a výstavba ďalšieho nového potrubia.

„Bude však Rusko,“ pýta sa Joseph S. Nye v článku A New Sino-Russian Alliance, „schopné vybudovať skutočné spojenectvo s Čínskou ľudovou republikou?“

Na prvý pohľad pôsobia ruské snahy úspešne. Vytvorenie rusko-čínskeho bloku ako protiváhy Západu však naráža na niekoľko problémov.

 

Čína nepotrebuje Rusko, Čína potrebuje USA

Vojenská, politická a ekonomická sila Číny rastie, zatiaľ čo moc a vplyv Ruska upadá. Kým čínsko-ruská aliancia v dvadsiatom storočí bola produktom čínskej slabosti, dnes je Čína silná. Je nepravdepodobné, že by sa Čína príliš tesne spájala s upadajúcim Ruskom.

Čínska rozvojová stratégia je závislá na zapojení Číny do svetovej ekonomiky, rovnako, ako aj na spoľahlivom prístupe k americkému trhu a technológiám. „Na silnom hospodárskom raste závisí aj legitimita čínskej komunistickej strany“, píše Joseph Nye, „Čína nebude svoju stratégiu riskovať pre nejaké autoritárske protizápadné spojenectvo s Ruskom.“

 

Ruský strach z Číny

Problémy čínsko-ruského spojenectva sú však hlbšie. Rusko znepokojuje čínsky ekonomický, vojenský a demografický rast. Hovorí sa, že Čína ohrozuje Rusko viac ako Západ.

V roku 2009 Rusko zmenilo svoju vojenskú doktrínu. Podľa nových pravidiel môže Rusko ako prvé použiť jadrové zbrane počas vojenského konfliktu. Táto nová doktrína vznikla údajne pre obavy z čínskej prevahy v konvenčných zbraniach a nie z akéhosi strachu zo Západu.

Jednou zo starostí Moskvy je aj situácia na východnom Sibíri. Popri štátnej hranici s Čínou žije približne 6 miliónov Rusov. Na druhej strane hranice sa tlačí takmer 120 miliónov Číňanov. Územie východného Sibíra patrilo v minulosti Číne. Tá bola v roku 1858, pod hrozbou vojenského útoku, donútená odovzdať územie Rusku.

Čínska vládnuca elita nezabúda a čas od času si pripomenie túto „historickú nespravodlivosť“. V svetle najnovších udalostí na Kryme môže byť v budúcnosti čínsky nárok na vrátenie tohto územia legitímnejší, ako nárok Ruska na územie Krymu.

 

Rusko ako „čerpacia stanica Číny“?

Plynové obchody uzatvorené s Čínou pred niekoľkými mesiacmi, hoci sú prezentované ako významné úspechy ruskej vlády, len zväčšia nerovnováhu medzi oboma krajinami. Rusko sa stane dodávateľom surovín a dovozcom čínskeho tovaru. Bude tým len kopírovať obchodný model používaný rozvojovými krajinami. Bez prístupu k západnej technológii potrebnej na rozvoj, zostane Rusko len „čerpacou stanicou Číny“.

„Nie je náhoda,“ hovorí bývalá ukrajinská premiérka Júlia Timošenková, „že mimoriadny ekonomický rast Číny prišiel až potom, ako odpadla sovietska hrozba na čínskej hranici. Na rozdiel od toho, čo hovorí Putin ruskej verejnosti, Číňania nie sú plne odhodlaní podržať mu chrbát pri jeho konfrontácii zo Západom.“