Keď Rusko zakázalo dovoz potravín z Európskej únie, Bielorusko a Kazachstan sa rozhodli, že ho nebudú nasledovať. Rovnako sa zachovali aj v prípade sankcií uvalených na Ukrajinu, Moldavsko a Gruzínsko, teda na štáty, ktoré podpísali asociačné dohody s Európskou úniou.
Colná únia medzi Ruskom, Bieloruskom a Kazachstanom je v platnosti od roku 2010 a mala predstavovať základný kameň Putinovho životného strategického projektu – Euroázijskej únie. Euroázijská únia mala byť konkurenčným projektom EÚ a USA. Napriek veľkolepým vyhláseniam a napriek tomu, že Putin vytvoril inštitucionálne štruktúry (napodobnením štruktúr EÚ) a v Moskve zamestnal viac ako 1000 úradníkov, je pravda taká, že v praxi colná únia sotva existuje.
Michael Emerson: When is a customs union not a customs union?
Centre for European Policy Studies (CEPS)
V Putinovej dlhej kariére sa tento projekt javí ako jedna veľká katastrofa. Pravdepodobne preto, že sa Ruský prezident len málo zaujíma o ekonomické záležitosti a popri politicko-strategických plánoch im kladie menšiu dôležitosť.
Bielorusko a Kazachstan hneď na začiatku naznačili, že chcú, aby bola Únia čisto ekonomický projekt. Odmietli politickú úniu, ktorá by oslabovala ich suverenitu a Putinovi nezostávalo nič iné ako súhlasiť.
„Colná únia je v mnohých prípadoch v rozpore s ekonomickými záujmami ostatných krajín„,píše Michael Emerson z Centre for European Policy Studies (CEPS), „Kazachstan chcel nižšie sadzby cla. Kirgizsko malo utrpieť tým, že zvýši svoje clo na produkty z Číny a preto mu prisľúbili 1,2 mld. dolárov. Arménsko malo byť získané zľavou na plyn a to po predchádzajúcom nátlaku na arménsku židovskú komunitu v Rusku a vyhrážaním sa ohrozením bezpečnosti Arménska zo strany Azerbajdžanu.“
Čo je ešte horšie, Putin sa rozhodol potrestať tie štáty, ktoré sa do projektu nezapojili – Moldavsko, Gruzínsko a Ukrajinu.
Obsadením Krymu (údajne bez predchádzajúceho plánovania) získal Putin u svojich občanov vysokú popularitu. Zároveň však pridal Krym k oblastiam, ktoré potrebujú dotácie a zmenil Rusko v krajinu, ktorá sa stala v očiach väčšiny Ukrajincov nepriateľom. To všetko napriek svojmu tvrdeniu pri poslednej návšteve Kyjeva, že Rusi a Ukrajinci sú jeden ľud. Ruský prezident bude túto stigmu niesť veľmi dlho a Vladimírovi Putinovi zostane politický epitaf „prezident, ktorý stratil Ukrajinu“.
Okolo Ruska je svojím spôsobom každý nešťastný. Po posledných udalostiach sa Ukrajina pripojila ku Gruzínsku, v ktorého očiach sa Rusko zmenilo na nepriateľa po invázii v roku 2008. Bielorusko a Kazachstan sú nešťastné z toho, ako Rusko jednostranne zneužíva Colnú úniu. Arménsko a Kirgizsko prosia o kompenzácie za škody, ktoré im spôsobili vedľajšie účinky ruských krokov. Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko sú zasa nešťastné z toho, že boli potrestané, keď sa odmietli pripojiť k Putinovej Colnej únii.
V Rusku medzitým vďaka tomu klesá pestrosť výberu, kvalita tovaru a zvyšujú sa ceny. Len propagandistická kampaň, dezinformácie a lži (ako napríklad tá lož, že v Kyjeve vládnu fašisti) presviedčajú ruské masy, že je to len ďalšia veľká vlastenecká vojna.
MP, Zdroj: Michael Emerson: When is a customs union not a customs union?
Centre for European Policy Studies (ceps.eu)
