Národné tragédie vždy pomáhali politikom, ktorých program ťaží zo strachu a nenávisti. Útok v Paríži je nešťastným prínosom pre krajnú pravicu.

„Francúzsko musí ísť teraz do vojny proti fundamentalistického islamu,” vyhlásila bezprostredne po útokoch v Paríži šéfka Front National Marine Le Pen, „vzhľadom k tomu, že oni sú vo vojne proti Francúzsku“.

Podľa časopisu Vocativ narástol dva dni od útoku počet fanúšikov Marine Le Pen na Facebooku o viac ako sedem percent. Je to najväčší nárast fanúšikov MarineLe Pen za posledné roky.

Aby nestratili voličov prispôsobujú sa programu populistov aj tradičné politické strany. Politika britského premiéra Davida Camerona je v súčasnosti najviditeľnejším príkladom politiky zúfalstva.

V kombinácii s ekonomickou stagnáciou a nárastom nezamestnanosti v Európe, vytvára radikalizácia nenávisti výbušnú zmes. V štyridsiatich rokoch minulého storočia bola Európa svedkom toho, čo môže nacionalizmus spôsobiť.

Šťastie v nešťastí je, že sa vďaka mediálnemu pokrytiu ukázalo, aká je Európa slabá, neistá a nepripravená. Útok v Paríži nie je prvý teroristický útok islamských radikálov na európskom kontinente. Kým Spojené štáty po teroristických útokoch z 11. septembra zareagovali okamžite, Európa znova váha.

Môže “sedieť v kúte a lízať si rany”, alebo si môže vziať z nešťastných udalostí inšpiráciu, tvrdo odpovedať na útoky a nenechať si – ani teroristami ani nacionalistickými stranami – zničiť európske hodnoty. Zbaviť Európanov strachu a slabosti – to je úloha pre prointegračné politické strany.

15. január 2015