Ekonomické sankcie nie sú výmyslom modernej doby. Ich dejiny siahajú až do staroveku. Prinajmenšom do roku 432 pred n.l., keď Atény uvalili sankcie na mesto Megera. V tej dobe prebiehalo súperenie medzi Spartou a Aténami o nadvládu nad Gréckom a Megera bola spojencom Sparty. Atény sankciami vyostrili situáciu a krátko po ich uvalení začala známa Peloponézska vojna. Vojna dusila grécke mestské štáty 27 rokov.
Napriek tomu, že podľa profesora ekonomiky na Harvardskej univerzite Kennetha Rogoff sankcie nefungujú a nikdy nefungovali, budú v 21. storočí zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu. Vo svete, kde sú rozšírené jadrové zbrane a kde je konvenčná vojna nemysliteľná, budú práve ekonomické sankcie, sabotáže a boje v zastúpení používané ako prostriedky vedenia vojny.
Podľa štúdie Economic Sanctions Reconsidered bola doposiaľ v histórii úspešná len približne tretina uvalených sankcií. Tým z nich, ktorým predchádza medzinárodný konsenzus, sa zvyšujú šance na úspech. V prípade Južnej Afriky pomohli ekonomické sankcie ukončiť apartheid, Irán zasa priviedli k rokovaciemu stolu.
Neúčinnosť ekonomických sankcií sa naplno ukázala v studenej vojne, počas ktorej ich na nepriateľské režimy uvaľovali USA aj Sovietsky zväz. Zdá sa však, že sankcie hrali vždy len vedľajšiu úlohu a ani v štátoch, kde nakoniec k zmene režimu došlo, nebola ich zmena spôsobená sankciami. Ani hlavná príčina súčasných ruských ekonomických problémov nie sú západné sankcie, ale najmä pád cien ropy. Sankcie slúžia skôr ako ukazovateľ morálneho odhodlania.
Problém ekonomických sankcií je, že postihujú najmä obyvateľov sankcionovaného štátu. Vládnuce elity sú voči nim imúnne. Preto musia byť sankcie presne zacielené tak, aby udreli na predstaviteľov moci a čo najviac šetrili obyvateľov. Sankcie spôsobujúce nedostatok základných potrieb obyvateľstva (potravín, liekov, paliva) sú nehumánne a väčšinou neúčinné. Najmä autoritatívne štáty sa naprieč dejinami ukazujú ako mimoriadne odolné voči ekonomickým sankciám. Dobrým príkladom je Severná Kórea alebo Kuba Fidela Castra.
“Mali by sme však mať na pamäti, že už v staroveku viedli aténske sankcie proti mestu Megera k začatiu Peloponézskej vojny”, uzatvára Kenneth Rogoff. “Môžeme len dúfať, že v tomto storočí budú politické elity múdrejšie a že ekonomické sankcie budú viesť iba k vyjednávaniu a nie k násiliu…”
