Eskalácia obchodnej vojny medzi Západom a Ruskom prostredníctvom krízy na Ukrajine vrhá tieň na hospodársku obnovu Európy. Podľa Medzinárodného menového fondu môžu byť náklady na udržanie Ukrajiny oveľa vyššie, ako sa predpokladalo. V prípade pokračovania bojov na východnej Ukrajine môže byť potrebných ďalších 19 biliónov dolárov, aby krajina prežila rok 2015. Je pravdepodobné, že veľkú časť tejto sumy budú musieť zaplatiť Európania. Toto všetko sa deje v dobe, keď je zotavovanie európskej ekonomiky veľmi krehké. Read more
From Politika
Prezident, ktorý stratil Ukrajinu
Keď Rusko zakázalo dovoz potravín z Európskej únie, Bielorusko a Kazachstan sa rozhodli, že ho nebudú nasledovať. Rovnako sa zachovali aj v prípade sankcií uvalených na Ukrajinu, Moldavsko a Gruzínsko, teda na štáty, ktoré podpísali asociačné dohody s Európskou úniou.
Colná únia medzi Ruskom, Bieloruskom a Kazachstanom je v platnosti od roku 2010 a mala predstavovať základný kameň Putinovho životného strategického projektu – Euroázijskej únie. Euroázijská únia mala byť konkurenčným projektom EÚ a USA. Napriek veľkolepým vyhláseniam a napriek tomu, že Putin vytvoril inštitucionálne štruktúry (napodobnením štruktúr EÚ) a v Moskve zamestnal viac ako 1000 úradníkov, je pravda taká, že v praxi colná únia sotva existuje.
ISIS – najbohatšia teroristická organizácia na svete
Kriminálna činnosť, ako je vydieranie a únosy, vynáša predstaviteľom ISIS takmer 12 miliónov dolárov mesačne. Keď islamisti z ISIS obsadili Mosul, vykradli banky a stali sa tak najbohatšou teroristickou organizáciou na svete. Okrem vydierania, únosov alebo prania špinavých peňazí, zarába ISIS 1 až 3 milióny dolárov denne z nelegálneho predaja ropy.
Hranica islamského štátu, ktorý ISIS založila, bude krvavá dovtedy, kým bude existovať. Každý, kto chce začať krížovú výpravu proti ISIS, si musí najprv uvedomiť jednu vec: vzhľadom k tomu, čo organizácia počas uplynulých dvoch rokov vybudovala v Sýrii a Iraku, bude veľmi náročné vyhnať organizáciu z regiónu. Vyhnať ISIS si bude vyžadovať totálnu vojnu na zemi a nie iba letecké útoky.
Máme sa báť euroskeptikov?
Máme sa báť euroskeptikov? „Budú európske inštitúcie zničené pestrofarebnou vlnou tých, ktorí spochybňujú samotnú existenciu Európskej únie?“, pýta sa Piero Ignazi z Boloňskej univerzity. Odpoveď znie: NIE. Skôr by sme mali dúfať, že euroskeptici získajú silu a politických kruhov veľkých štátov sa zmocní strach z toho, že ich politika bude v rozpore s väčšinovým názorom.
Európska únia mala niekoľkokrát príležitosť urobiť rozhodujúci krok dopredu, ale vždy ho prepásla. Trvalo nejaký čas, kým kríza Európsku úniu zasiahla a dovtedy sme mali čas pripraviť sa. Na to sme ale potrebovali spoločnú víziu, a tá nám chýbala. Uprostred krízy a bez vízie je veľmi ťažké presadzovať ďalšie budovanie Európskej únie. Túto úlohu nesú na svojich ramenách tí, ktorí si stále hovoria euronadšenci.
Skeptici v Európskom parlamente. Konečne.
Mnohí sa pred voľbami do Európskeho parlamentu desili, koľko zástupcov euroskeptických, populistických a nacionalistických strán v ňom zasadne. Či nebudú mať títo ľudia dostatočnú silu na to, aby sa im podarilo zmeniť smerovanie Európskej únie alebo aspoň ochromiť Európsky parlament. Tieto obavy boli však od začiatku zbytočné.
V prvom rade Európsky parlament nemá tak silné právomoci, aké by si zaslúžil. Európska únia je stále v rukách národných vlád a politických strán. Druhý dôvod, o ktorom všetci rozprávajú, je ten, že antieurópske strany zatiaľ nedokážu vytvoriť jednu silnú skupinu. Skeptici, populisti a nacionalisti v Európskom parlamente sú chaotickým „zoskupením“ a ak niečo dokážu v blízkej budúcnosti vytvoriť, tak len zmätok a nie skutočnú antieurópsku politiku.
Prvá línia na ruskom domácom fronte
Skutočne významné zahranično-politické udalosti sú vo svojej podstate v každej krajine odrazom domácej politiky. Správna zahraničná politika môže v správny čas zvýšiť prestíž lídra alebo popularitu politického režimu. Dvojnásobne to platí pre autoritatívne režimy, ktorým chýba demokratická legitimita a platí to aj pre dnešné Rusko. V Putinovom Rusku je zahraničná politika v podstate jediná vec, ktorá funguje. Ruská ekonomika sa spomaľuje, režim je presiaknutý korupciou a neschopnosťou štátnych úradníkov na všetkých úrovniach štátnej správy. Úspechy v zahraničnej politike sa stali v Rusku základom pre udržanie Putinovej popularity, ktorá je kľúčová pre legitimitu vlády.
Rusko rešpektuje len silu. Na jeho agresiu treba odpovedať tvrdo, tvrdí Heritage Foundation
Udalosti na Kryme sú priamym dôsledkom zlyhania Obamovej zahraničnej politiky, zníženia počtu amerických síl v Európe a odzbrojenia európskych štátov, ktoré dopustili európski politici. Na ruskú agresiu by mali USA reagovať rozmiestnením vojenských jednotiek NATO na hraniciach s Ruskom, tvrdými sankciami a odstúpením od zmluvy o obmedzení jadrových zbraní… Tvrdí to prestížny konzervatívny think tank Heritage Foundation. Heritage Foundation bol založený v roku 1973 a mimoriadny vplyv mal najmä počas vlády G.W. Busha.
Najväčšia hrozba pre Európu – silné Rusko?
Rusko tvorí východnú časť Európy a opakovane sa dostáva do rozporov s jej zvyškom. Či už napoleonské vojny, dve svetové vojny alebo studená vojna – všetky sa aspoň čiastočne zaoberali postavením Ruska a jeho vzťahmi so zvyškom Európy. Z historického hľadiska postihol Európanov, ktorí napadli Rusko, vždy katastrofálny koniec. Ak ich neporazili Rusi, boje ich tak vyčerpali, že ich porazil niekto iný. Občas Rusko vysiela svoje sily na západ a ohrozuje Európu zhromažďovaním veľkého vojska, inokedy zostáva pasívne a nikoho si nevšíma… Behom času ale vždy niekto zaplatí za to, že Rusko podcenil. Problém je v tom, že už samotná existencia jednotného Ruska predstavuje pre Európu zásadnú potencionálnu hrozbu.
Kontroverzný plán: Z EÚ chceme urobiť federáciu…
Ľudia často stotožňujú federáciu s centralizáciou. V skutočnosti je federácia opakom centralizácie. Ak by sa od zajtra rána Európska únia zmenila na federáciu, úradníci v Bruseli by zrazu zistili, že ich právomoci sú značne obmedzené… Federácia znamená dôslednú demokratizáciu a okrem nej znamená aj presné rozdelenie právomocí. Oproti dnešnému stavu by sa kontrola Bruselu zo strany národných štátov zvýšila. Zvýšil by sa najmä vplyv malých štátov, ako je Slovensko. Rozhovor pre Európske noviny.
Kto vedie revolúciu na Ukrajine?
Dmitrij Jaroš a Pravý sektor
Vodca zoskupenia Pravý sektor Dmitrij Jaroš je politický extrémista. Rád používa násilie. Rusko nazýva večným nepriateľom, ale vyzýva aj k opatrnosti voči Európskej únii. Pravý sektor je silne protiruská a nacionalistická organizácia. Radikálna skupina velebí Stepana Banderu, ukrajinského nacionalistu. Bandera riadil partizánsku armádu a až do začiatku 50tych rokov bojoval za nezávislosť Ukrajiny. Zavraždil ho v roku 1959 agent KGB pomocou kyanidu. Stepan Bandera doposiaľ rozdeľuje ukrajinskú spoločnosť. Niektorí Ukrajinci v ňom vidia vojnového zločinca, iní národného hrdinu, ktorý bojoval proti okupácii krajiny Sovietskym zväzom.