From Politika

4.6.2015

Lukyanov: Rusko sa cíti zraniteľné, jedinou zárukou je jeho jadrový arzenál

„V Európskej únii sú hlboké štrukturálne problémy. Bolo by zvláštne očakávať, že sa ich Rusko nebude snažiť využiť vo svoj prospech. Rusko chápe, ako funguje EÚ a ako môže ovplyvňovať jej rozhodnutia. Takže áno, podporujeme tie sily, ktoré môžu narušiť napríklad jednotu sankcií. To je, podľa môjho názoru, legitímne,“ Fjodor Lukyanov, editor časopisu Russia in Global Affairs. „Rusko sa cíti veľmi zraniteľné. Jedinou zárukou pre ruskú bezpečnosť, ak nie zvrchovanosť a existenciu, je odstrašujúci jadrový arzenál.“

4.6.2015

Úpadok Západu a vznik nových impérií

Nielen história, ale aj moderná doba je plná vznikajúcich a zanikajúcich impérií.

Po prvej svetovej vojne skolabovalo Rakúsko-Uhorsko, cárske Rusko, Nemecká a Osmanská ríša. Netrvalo dlho a v Európe a Ázii vyrástli nové ríše, ktoré v krátkej dobe ovládli rozsiahle územia.

Taliansko pod vedením Benita Mussoliniho obsadilo severnú Afriku. Nemecko ovládli nacisti a vyhlásili vznik Tisícročnej ríše. V Ázii vpadlo militantné Japonské cisárstvo do Manžuska a začalo čínsko-japonskú vojnu. Na troskách cárskeho Ruska vyrástol Sovietsky zväz a krátko po svojom vzniku obsadil Pobaltie a územie južného Fínska.

4.6.2015

6 grafov, ktoré ukazujú, že americký sen je mŕtvy

„Americký sen je mýtus,“ vyhlásil pred niekoľkými týždňami bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky a nositeľ Nobelovej ceny Joseph Stiglitz. Nasledujúcich šesť grafov by malo potvrdiť tieto slová a ukázať, že americký sen je len fantázia:

1. Najviac ikonickým prvkom „amerického sna“ bol vždy vlastný dom. Počet Američanov, ktorí vlastnia domy, sa prepadol a vlastníctvo domu sa ocitlo mimo možnosti väčšiny Američanov. Môžu za to najmä rastúce úrokové sadzby a ceny domov.

13.5.2015

Je zamrznutý konflikt na Ukrajine najlepším riešením?

Podľa Edward W. Walkera existuje najmenej šesť možných scenárov ďalšieho vývoja na Ukrajine.

1. Implementácia dohody Minsk II. (pravdepodobnosť je menej ako 1%)

2. Obnova kontroly Kyjeva nad separatistickým územím (pravdepodobnosť je menej ako 1%)

Rovnako ako dodržiavanie dohody MINSK II, je obnova kontroly ukrajinskej vlády nad separatistickým územím veľmi nepravdepodobný scenár. Kyjev nemá dostatočnú vojenskú silu na porazenie separatistov. Okrem toho, politické a ekonomické náklady na reintegráciu nepriateľského, militarizovaného a zdevastovaného regiónu by boli pre Kyjev v súčasnosti príliš vysoké.

19.4.2015

Kto je spoločným nepriateľom Ruska a Západu?

Kým sa médiá, politici a analytici venujú kríze vo vzťahoch Západu a Ruska, na Blízkom východe získavajú teroristi z Islamského štátu kontrolu nad stále väčším územím. Teroristické hnutie si nárokuje na územia v Sýrii, Iraku, Egypte, Jemene, Lýbii, Alžírsku a Saudskej Arábii. Podľa vyjadrení predstaviteľov ISIS preniknú čoskoro bojovníci Islamského štátu do Talianska a Španielska. Neskôr chcú islamisti „oslobodiť“ Čečensko, získať Krym a územia na Kaukaze.

ISIS postupuje rýchlo a nič nenecháva na náhodu. Má vlastné „marketingové oddelenie“, efektívne využíva sociálne siete na nábor nových bojovníkov z Európy a cielenou brutalitou napĺňa prvé stránky novín. Na obsadenom území medzitým otvára školy a mešity. Predpokladá sa, že aj vďaka súpereniu Iránu a Saudskej Arábie a zmätenej zahraničnej politike USA sa bude bezpečnostná situácia v regióne zhoršovať, čo môže ISIS ďalej posilňovať.

Nemali by sme zabúdať, že Rusko – nech už sú jeho vzťahy so Západom akokoľvek zlé – poskytuje Európe nevedomky neoceniteľnú službu – ochrannú hrádzu pred prenikaním radikálneho islamu na západ.

17.4.2015

Je jadrová dohoda s Iránom ďalší Obamov omyl?

„Táto dohoda je dobrá pre Spojené štáty, je dobrá pre našich spojencov a je dobrá pre bezpečnosť sveta. Existujúce jadrové programy budú zmrazené a krajina akceptuje medzinárodnú kontrolu všetkých jadrových zariadení“, vyhlásil prezident USA, keď oznamoval dosiahnutie dohody o zastavení jadrového programu. Prezident, ktorý predniesol tieto slová, však nebol Barack Obama. Bol to Bill Clinton v roku 1994, keď oznamoval, že USA dosiahli dohodu so Severnou Kóreou.

O dvanásť rokov neskôr odpálila Severná Kórea jadrovú bombu. Dnes by mohla mať Kórea približne sto jadrových zbraní.

17.4.2015

Kto je skutočná svetová veľmoc?

Panuje názor, že po kolapse Sovietskeho zväzu v deväťdesiatych rokoch sa stali Spojené štáty víťazom studenej vojny. Nie je to celkom pravda. Skutočným víťazom sa stala Európa.

Počas studenej vojny ponúkali USA neregulovaný divoký kapitalizmus, Sovietsky zväz plánované hospodárstvo. Európa ponúkla kompromis. Sociálny trhový kapitalizmus s nádychom plánovania. Európa nestavala na súťaži, ale na spolupráci. Hlavným európskym cieľom bolo premeniť krvavý kontinent na kontinent mieru a zvýšiť životnú úroveň všetkých Európanov. To sa podarilo.

Európa vytvorila najväčšiu ekonomiku na svete a stala sa svetovou obchodnou a diplomatickou mocnosťou. Do roku 2014 zdvojnásobila počet svojich členov. V tichosti, bez toho, aby sa usilovala o globálnu nadvládu, sa stala najprosperujúcejším kontinentom na svete.

27.3.2015

Putinova stratégia v Európe

Ako by malo znieť poučenie z posledných mesiacov? Svet by nikdy nemal podceňovať ambície a strategické schopnosti Vladimíra Putina.

Putin môže alebo nemusí veriť, že povstanie na Ukrajine zorganizovali USA a Európska únia. Nemôže však pochybovať o tom, že možnosť členstva v EÚ a európske ideály zohrali na Ukrajine dôležitú úlohu, konštatujú Yuriy Gorodnichenko, Gérard Roland a Edward Walker v článku Putin’s European Fifth Column.

Túžba pripojiť sa k spoločenstvu demokratických štátov bola v minulosti kľúčovou silou pri kolapse diktatúr v Grécku, Španielsku alebo Portugalsku. Rovnako aj pri páde komunistických režimov vo východnej Európe. V Československu to nebolo tak dávno, spomínate si na rok 1989?

1.3.2015

Prečo Tsipras Grécko nespasí

Za menej ako mesiac svojho funkčného obdobia nová grécka vláda zistila, že bude veľmi ťažké splniť predvolebné sľuby, zmeniť hospodárstvo krajiny a vzťahy s európskymi partnermi. Bleskový postup, ktorým chcel nový grécky premiér Alexis Tsipras získať pre Grécko ústupky, narazil na tvrdú realitu. Z doterajšieho nezdaru si však môže Tsipras vziať niekoľko ponaučení.

Po prvé – pred tzv. trojkou (Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond) nie je úniku a trojka zostane hlavným partnerom novej gréckej vlády.

1.3.2015

Úsporné opatrenia – väzenie pre dlžníkov?

Keynesiánski ekonómovia už pred rokmi predpovedali, že úsporné opatrenia, ktoré boli uložené Grécku a ďalším krajinám zlyhajú. Ak by bolo Grécko jedinou krajinou, kde opatrenia „trojky“ (Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond) zlyhali, mohli by sme povedať, že Atény nesú za svoje problémy vinu samé. Ale nie je.

„Úsporné opatrenia zlyhávajú opakovane“, domnieva Joseph E. Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku, „nepotrebovali sme ďalší test. Úsporné opatrenia zlyhali, keď ich použil americký prezident Herbert Hoover počas hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia, v posledných desaťročiach zlyhali úsporné programy pre východnú Áziu a Latinskú Ameriku. Napriek všetkým týmto zlyhaniam, keď sa Grécko dostalo do problémov, pokúsili sme sa použiť úsporné opatrenia znovu.“