Saudská arábia rozohrala nebezpečnú hru o to, kto vydrží pri nízkych cenách ropy najdlhšie. Pri tejto hre môže cena ropy klesnúť až na 10 – 20 dolárov za barel. Z nízkych cien budú profitovať spotrebitelia a dovozcovia v Ázii a Európe. Porazené budú štáty, ktorých veľká časť príjmov závisí na jej vývoze. Nízke ceny majú ničivý dopad na Ghanu, Angolu a Nigériu, kde je až 70% rozpočtu vlády financovaných jej vývozom. V ťažkostiach je aj Venezuela. V Rusku hrozí, že sa vďaka kombinácii západných sankcií a nízkych cien ropy zopakuje rok 1998.

—

Mark Gilbert z agentúry Bloomberg sa zamýšla nad tým, prečo je nemecká vláda v prípade Grécka tak tvrdá, že sa nakoniec môže stať odchod Grécka z eurozóny jediným riešením:

1. Nemecko môže považovať odchod Grécka za žiadúci podľa logiky: odstránenie najslabšieho člena môže posilniť eurozónu ako celok.

2. Nemecko môže obetovať Grécko aby posilnilo disciplínu v eurozóne. Štáty eurozóny nie sú nadšené z nemeckých požiadaviek na rozpočtovú disciplínu. Ak Nemecko urobí ústupky, aby udržalo Grécko v eurozóne, môžu prísť s požiadavkami aj ostatné krajiny. Najmä Francúzsko a Taliansko by uvítali zmenu v prísnej politike úspor.

3. Stret filozofií. Pri vyjednávaní stoja proti sebe dve nezmieriteľné filozofie a Nemci nie sú takí pragmatickí ako sme dúfali.

—

Postup teroristického hnutia ISIS, ktoré sa dostalo do Lýbie, vyvoláva napätie v Taliansku. Pobrežie Lýbie je vzdialené len o málo viac ako 100 kilometrov od talianskeho ostrova Lampedusa a niečo cez 300 kilometrov od Sicílie. Bojovníci ISIS dávno sľubujú dobitie Ríma a potom celej Európy. Nebude trvať dlho kým sa džihádistickí bojovníci infiltrujú na lode s utečencami a dostanú sa do Európy. Talianska polícia je pripravená nasadiť špeciálnu protiteroristickú políciu na ochranu citlivých turistických lokalít. Bude to stačiť?

—

Rafael Behr z Guardianu sa pýta, akou veľkou nočnou morou môže byť referendum o zotrvaní Británie v EÚ, ktoré prislúbil David Cameron. V dobe problémov, ktoré sa na Úniu rútia zo všetkých strán majú ostatné štáty v agende dôležitejšie veci ako pomáhať Cameronovi v jeho „volebnej kampani“. Solidaritu štátov EÚ testuje vojna na Ukrajine a problém Grécka, džihádistický terorizmus je zasa skúškou toho, či prežijú základné piliere, na ktorých je EÚ postavená. Britskí podnikatelia tiež nie sú nadšení vyhliadkou na vystúpenie ich krajiny z Únie.

23.2. 2015

Národné tragédie vždy pomáhali politikom, ktorých program ťaží zo strachu a nenávisti. Útok v Paríži je nešťastným prínosom pre krajnú pravicu.

„Francúzsko musí ísť teraz do vojny proti fundamentalistického islamu,” vyhlásila bezprostredne po útokoch v Paríži šéfka Front National Marine Le Pen, „vzhľadom k tomu, že oni sú vo vojne proti Francúzsku“.

Podľa časopisu Vocativ narástol dva dni od útoku počet fanúšikov Marine Le Pen na Facebooku o viac ako sedem percent. Je to najväčší nárast fanúšikov MarineLe Pen za posledné roky.

Aby nestratili voličov prispôsobujú sa programu populistov aj tradičné politické strany. Politika britského premiéra Davida Camerona je v súčasnosti najviditeľnejším príkladom politiky zúfalstva.

V kombinácii s ekonomickou stagnáciou a nárastom nezamestnanosti v Európe, vytvára radikalizácia nenávisti výbušnú zmes. V štyridsiatich rokoch minulého storočia bola Európa svedkom toho, čo môže nacionalizmus spôsobiť.

Šťastie v nešťastí je, že sa vďaka mediálnemu pokrytiu ukázalo, aká je Európa slabá, neistá a nepripravená. Útok v Paríži nie je prvý teroristický útok islamských radikálov na európskom kontinente. Kým Spojené štáty po teroristických útokoch z 11. septembra zareagovali okamžite, Európa znova váha.

Môže “sedieť v kúte a lízať si rany”, alebo si môže vziať z nešťastných udalostí inšpiráciu, tvrdo odpovedať na útoky a nenechať si – ani teroristami ani nacionalistickými stranami – zničiť európske hodnoty. Zbaviť Európanov strachu a slabosti – to je úloha pre prointegračné politické strany.

15. január 2015

Chodorkovskij – nový nepriateľ všetkých moslimov?

Po teroristickom útoku v Paríži vyzval Michail Chodorkovskij, bývalý šéf ruskej ropnej spoločnosti Jukos, svetové médiá, aby uverejňovali karikatúry proroka Mohameda.

Tým sa stal nepriateľom všetkých moslimov, vyhlásil čečenský prezident Ramzan Kadyrov. „V dobe, keď mali francúzske úrady plné ruky práce s vyšetrovaním vrážd a opatreniami, ktoré by zabránili rastu ďalšieho napätia, Chodorkovskij vyzval všetky médiá, aby kráčali v stopách časopisu z Paríža,“ povedal Kadyrov, „Tým sa stal nepriateľom všetkých moslimov na svete a aj mojím osobným nepriateľom.“

Už predtým reagoval na Chodorkovského vyhlásenia hovorca čečenského parlamentu Dukuvakha Abdurakhmanov: “Možno nebol Chodorkovskij celkom pri zmysloch, inak by nebol prejavil odhodlanie stať sa nepriateľom 1,5 miliardy moslimov na celom svete.”

 

Teror v Paríži – zmena vzťahov medzi Ruskom a EÚ?

Predseda bezpečnostného výboru v ruskom parlamente Viktor Ozerov povedal, že udalosti vo Francúzsku by mali priniesť obrat v postojoch európskych lídrov voči Rusku. Ozerov pripomenul, že Rusko na vlastnej koži zažilo teroristické útoky

bombové útoky islamských teroristov na obytné domy v roku 1999

útok islamských separatistov na školu v Beslane

výbuch autobusu v meste Volgograd

teroristický útok na letisko Domodedovo

bombové útoky v Moskve

útok v moskovskom divadle

a už dávno umiestnilo terorizmus na zoznam najväčších hrozieb pre svetovú bezpečnosť.

„Je dôležité, aby si vedúci predstavitelia európskych krajín uvedomili, že v tejto situácii je hlavnou úlohou čeliť významným hrozbám nebezpečným pre celý svet, nie zavádzať ekonomické sankcie proti Rusku, krajine, ktorá nikoho neohrozuje a ani nebude ohrozovať,“ povedal Ozerov.

 

11. január 2015