Panuje názor, že po kolapse Sovietskeho zväzu v deväťdesiatych rokoch sa stali Spojené štáty víťazom studenej vojny. Nie je to celkom pravda. Skutočným víťazom sa stala Európa.

Počas studenej vojny ponúkali USA neregulovaný divoký kapitalizmus, Sovietsky zväz plánované hospodárstvo. Európa ponúkla kompromis. Sociálny trhový kapitalizmus s nádychom plánovania. Európa nestavala na súťaži, ale na spolupráci. Hlavným európskym cieľom bolo premeniť krvavý kontinent na kontinent mieru a zvýšiť životnú úroveň všetkých Európanov. To sa podarilo.

Európa vytvorila najväčšiu ekonomiku na svete a stala sa svetovou obchodnou a diplomatickou mocnosťou. Do roku 2014 zdvojnásobila počet svojich členov. V tichosti, bez toho, aby sa usilovala o globálnu nadvládu, sa stala najprosperujúcejším kontinentom na svete.

 

Môže im niekto konkurovať, ak sa Európania spamätajú a zjednotia?

Napriek silnému hospodárskemu rastu je Čína stále krajinou extrémnej chudoby, nerovnováhy a korupcie, riadená autoritatívnou Komunistickou stranou. USA so svojím prebujnelým vojensko-priemyselným komplexom a neregulovaným kapitalizmom stratili schopnosť inšpirovať svet. Kleptokratické Rusko pravdepodobne navždy zostane len regionálna mocnosť vyzbrojená jadrovým arzenálom.

EÚ je zvláštna veľmoc. Nemá vlastnú armádu, nemá vlastnú vládu (EK sa nepočíta) a každé významnejšie rozhodnutie podlieha konsenzu zástupcov všetkých členských štátov. Preto Európska únia často vyzerá ako spomalený a neefektívny byrokratický moloch. To je daň za demokraciu a rešpekt k záujmom druhých. Autoritatívna vláda rozhoduje rýchlo, demokratická pomalšie.

Napriek ekonomickej a politickej kríze je EÚ jediná prosperujúca veľmoc, ktorá stále dodržiava princípy mieru, slobody a rešpektu k občanom. Možno je to dané práve tým, že Európa nemá ambíciu hrať sa na svetového policajta. Alebo možno tým, že na vlastnom území zažila vojnu, genocídu a skazu.

 

Kto útočí na EÚ?

Napriek svojmu úspechu EÚ neustále balansuje na pokraji kolapsu. Kým sa svet okolo vyvíja, mení, stáva sa viac a viac divokým a ostatné svetové centrá posilňujú svoju moc, Európa stagnuje a slabne.

Je atakovaná zvnútra. Na jednej strane populistami, ktorí sľubujú rýchle riešenia, ktoré nikdy nemôžu splniť. Na strane druhej nacionalistami, ktorí nechápu, že svet sa zmenil a samostatné národné štáty neprežijú v konkurencii ostatných svetových veľmocí. Je zvláštne, koľko Európanov si neuvedomuje, aké majú šťastie, že žijú na tomto kontinente.

Kolaps EÚ by nebol ranou len pre Európanov. Bol by ranou pre všetkých, ktorí dúfajú, že je možné na svete prekonať nebezpečné súperenie z minulosti a smerovať k mierovému spolužitiu. Kolaps EÚ by vrátil svet o desiatky rokov dozadu.