Politické strany nie sú zďaleka jediným, ale zostávajú najdôležitejším aktérom politiky. Charakterizujeme ich ako zoskupenia ľudí vyznávajúce spoločné politické princípy, záujmy a ciele, ktoré sa snažia presadiť. Pre tento účel (k presadeniu svojich cieľov) usilujú strany o získanie politickej moci a to (v demokratickom štáte) prostredníctvom volieb.

V demokracii sú dôležitým prvkom v politickej aréne najmä tým, že sú najsilnejším nástrojom slúžiacim na sprostredkovanie a formulovanie záujmov veľkých spoločenských skupín, slúžia na mobilizáciu občanov a rovnako na výchovu budúcich lídrov. Už sama existencia súperiacich politických strán pôsobí v demkracii voči štátnej moci ako kontrolný a vyvažovací mechanizmus.

Pri integrácii európskych štátov hľadali jednotlivé národné strany spôsob, ako ovplyvniť formujúce sa európske štruktúry a ako vytvárať európsku politiku v súlade so svojim presvedčením a cieľmi. Za týmto účelom začali národné strany hľadať európskych partnerov.
Pri ich výbere hralo najdôležitejšiu úlohu zdieľanie spoločných politických ideí, to znamená príslušnosť k rovnakej straníckej rodine. Programovo blízke politické strany jednotlivých európskych štátov pri spoločnom postupe úspešnejšie presadzovali svoje požiadavky.Popri existencii pre občana takmer anonymných európskych inštitúcií vytvorili spolupracujúce národné politické strany svojou činnosťou akúsi legitimitu pre európske kroky aj v očiach občanov členských štátov.
V roku 1979, pri príprave priamych volieb do Európskeho parlamentu, začala vznikať hlbšia vzájomná spolupráca medzi liberálnymi, kresťansko-demokratickými a socialistickými stranami jednotlivých národných štátov, teda medzi tromi najvýznamnejšími straníckymi skupinami v Európe. Tieto tri skupiny politických strán začali neskôr vytvárať aj spoločné stranícke štruktúry a stále silnejšie koordinovať svoje kroky na bruselskej pôde.
Stále to však boli len zoskupenia národných strán, teda skupiny bez vlastnej právnej subjektivity. Toto sa zmenilo až v roku 1992, keď Maachstrichtská zmluva článkom 138a Zmluvy o ES právne uznala politické strany na európskej úrovni a jednotlivé zoskupenia strán získali právnu subjektivitu. Súčasné európske politické strany sa od národných líšia najmä tým, že členmi národných strán sú občania a členmi európskych strán sú politické strany z jednotlivých členských krajín Únie. Výnimočne môže byť členom európskej strany aj fyzická osoba alebo politická strana z krajiny mimo Európskej Únie.
Európske politické strany však stále slúžia najmä na koordináciu práce národných strán na európskej úrovni a zatiaľ majú len malý vplyv na kroky členských strán na domácej pôde…

Politické frakcie v Európskom parlamente:

EPP-ED (EĽS): Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov)
ALDE: Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu
S&D: Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente
Zelení/EFA: Skupina zelených / Európska slobodná aliancia
ECR: Európski konzervatívci a Reformisti
GUE/NGL: Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice/Severská zelená ľavica
EFP: Skupina Európa slobody a demokracie